Keď máš pochybnosti. A okolie ťa nechápe.

Dva silné momenty

  • Prvý moment beznádeje:
    Keď cítiš, že niečo nie je v poriadku – ale nikto ti neverí. Ani rodina, ani lekári, ani známi, častokrát ani partner. Ostávaš v tom sama. Začneš pochybovať už aj o sebe.

  • Druhý silný moment:
    Keď prídeš k psychológovi a po prvý raz po dlhom čase máš pocit, že ťa niekto počúva. Že niekto je na tvojej strane.

Psychológ sa stáva tvojou kotvou a oporným múrom.
Mnoho rodičov práve po tejto návšteve prvýkrát pocíti úľavu.

🧠 Pochybnosti ≠ diagnóza

To, že vyhľadáš psychológa, neznamená, že tvoje dieťa má diagnózu.
Znamená to jediné: že ti záleží.
Chceš sa uistiť, že je všetko v poriadku.

Psychológ ťa môže:

  • upokojiť,

  • nasmerovať k ďalším odborníkom,

  • alebo odporučiť diagnostiku dieťaťa - ak má dôvod.

A ešte jedna dôležitá vec:
Neplatí pravidlo: „Ak idem na diagnostiku, určite odídem s diagnózou.“
Nie. Tak to nefunguje.
Diagnostika je proces, nie pečiatka.